Ďakujem, radšej nie.

Existuje už veľa článkov o jedle, zdravej výžive, chémii v potravinách a asi vás neprekvapím ničím prevratným. Prečo som si i napriek tomu vybrala túto tému?

Jedlo. Hlavný zdroj energie, obsahuje vitamíny, živiny, a iné látky potrebné pre naše telo. Zamysleli ste sa niekedy, čo všetko počas dňa zjete? O koľkých potravinách viete s istotu povedať, že poznáte ich zloženie?

Ako ostatní i ja nakupujem  jedlo v obchodoch. Nechce sa mi čakať až do leta aby som si mohla zahryznúť do paradajky či nikdy nejesť banán, pokiaľ sa nepozriem do teplých krajín. Tí, ktorí, však už niekedy jedli podomácky vyrobené/ vypestované produkty, nemôžu ich s tými kupovanými ani porovnať.

Keď zjem doma vypestovanú paradajku, cítim aká je šťavnatá, svieža, skrátka neopísateľná chuť. To, čo si prinesiem z obchodu, je len hmota so semiačkami, ktorá sa tvári červeno. Hovorí sa, že i paradajky v supermarketoch cez leto chutia lepšie. Úprimne, necítila som žiadny rozdiel.

Kupovaná zelenina a ovocie sa trhajú ešte zelené, aby vydržali čo najdlhšie. Tesco nedávno zverejnilo článok o tom, ako dokážu zelenine a ovociu predĺžiť životnosť o dva dni. V ďalších príspevkoch sa píše, že do paradajok sú vstrekujú farbivá aby boli červené. Dáva to zmysel. V prírode nikdy nenájdete všetky paradajky na jednej stonke červené, niektoré sú nedozreté, iné ešte zelené. Čože sa to s tými vo veľkoobchodoch porobilo?

Chlieb je takmer tvrdý hneď po vychladnutí, namiesto mlieka sa predáva biely vodový extrakt. Cukor, soľ, konzervanty sa v nadmernom množstve pridávajú i tam, kde nemusia. Takto by som mohla vymenúvať ďalej. To, čo kupujeme v obchodoch okolo slova ,,vitamín“ ani neprešlo. Výrobcovia potravín, ktorí tvrdia, že v seba nemajú žiadne E-čka, klamú. Sú tam. Namiesto označenia  E 211, použijú iné sympatické slovo a tvrdia, že sú neškodné.

Žiť na dome a byte sú dve rozdielne veci. Niekto nemá čas pestovať plodiny či chovať zvieratá. To je všetko v poriadku. Existuje ale veľa spôsobov ako si zdravé potraviny zaobstarať. Či už od suseda od vedľa, samozberoch  alebo ak sa dá, svojpomocne.

V niektorých oblastiach Slovenska i zahraničí funguje projekt vzájomnej výmeny plodín. Jeden farmár pestuje obilniny, druhý uhorky, tretí kukuricu a tak ďalej. Po zbere si ich navzájom vymieňajú a tak má každý všetko a všetci sú spokojní. Všední ľudia si od nich môžu plodiny odkúpiť na trhoch, ktoré organizujú. Zelenina a ovocie sú čerstvé, na poliach stíhajú dozrievať. Vedia čo a od koho si kupujú, môžu to ohmatať, privoňať si. Funguje i rozšírený model. Princíp je ten istý, je tu len zainteresovaných viac osôb a spoločností. Farmári napríklad dodávajú zásoby jedla reštauráciám, hotelom, a pod. Obchod je výhodnejší nielen pre obyčajných ľudí (vedia čo jedia), pre ekonomiku (vznikajú nové pracovné pozície) ale i zveľaďovanie regiónu (peniaze cirkulujú vnútri štátu, nič neodchádza nadnárodným spoločnostiam).

Nehovorím, aby sme prestali nakupovať v obchodoch. Niekedy je však potrebné dopriať svojmu telu viac.  Je každého rozhodnutie, čo bude a nebude jesť. Veľa dovážaných tovarov sa dá nahradiť domácimi.

Vedeli ste, že napr. šípky alebo paprika obsahujú viac vitamínu C ako citróny? Kyslá kapusta zahŕňa celé spektrum zdraviu prospešných látok. Prečisťuje organizmus, má v sebe veľa antioxidantov. O cvikle sa tvrdí, že má protirakovinové účinky. U niekoho menej obľúbené cibuľa, cesnak či chren, sú prírodnými probiotikami. Kto nemá rád drastické zmeny vo svojom jedálničku, môže si skúsiť pripraviť čerstvé bylinkové čaje,  či usušiť ovocie. Pŕhľavu, púpavu, Myší chvostík (výborné na očistu organizmu) môžeme nájsť na každom rohu. Skorocel, Materina dúška (proti kašľu) rastú na lúkach a v sadoch. Na trávenie sú výborné jablká, slivky či marhule. Sušené obsahujú rovnaké množstvo vitamínov a stopových prvkov ako čerstvé. Majú iba o niečo viac cukru, pretože sa z nich vytratila voda. Odporúča sa teda konzumovať menšie množstvo.

Napísala som málo z množstva zázrakov prírody, ktoré sa na Slovensku vyskytujú. Zahraničný trh prebíja ten náš a zabúdame na potraviny, ktoré naši predkovia mali zaradené v každodennom jedálničku. Páči sa nám pohodlnejší život, to ale neznamená, že rýchlo a lacno, je dobre a zdravo. Preto hovorím, nie ďakujem, skúsim to inak.